Boh dal človeku tri tvorivé nástroje. Myšlienky, slová a činy. Pomocou nich tvoríme svoju realitu. Všetko sa však odvíja od myšlienok. Preto je veľmi dôležité, ako každý z nás myslí. O veľkej sile myšlienok je aj nasledujúci príbeh.

Stalo sa to vtedy, keď slnko pálilo a pálilo, až vypálilo z polí všetku úrodu. Hladní ľudia opúšťali svoje domovy a vydávali sa na ďalekú púť za jedlom a vodou. Mnohí nedošli. Spadli a viac nevstali. Spolu s ostatnými putoval aj jeden mladík. Po niekoľkých dňoch zistil, že zostal sám uprostred púšte. Nikde naokolo nebolo ani živej duše, len záľahy piesku. Iba chvíľami sa mu zamarilo, že vidí korunu akéhosi stromu. Strom v púšti? Mladík sa prekvapil. To je iste fatamorgána. Ale strom sa nevzďaľoval, naopak, bol čoraz bližšie. A pod stromom ho čakal tieň.

Ukonaný mladík si ľahol do chládku a túžobne vzdychol. Keby som tak mal plný krčah studenej vody. A krčah sa zjavil a bol plný studenej vody. Mladík sa napil a bolo mu hneď veselšie. Teraz by som chcel byť v krásnom paláci, zaželal si. V okamihu sa ocitol v rozprávkovom paláci. Mám strašný hlad, chcem jesť, pomyslel si. A keby mi ešte tak to jedlo doniesla pôvabná dievčina. Ihneď sa zjavilo utešené dievča a na tácni nieslo nevídané dobroty. Mládenec sa najedol, oddýchol si, a zrazu sa ho zmocnil strach. To nie je len tak. Všetko, na čo si spomeniem, sa mi splní. Čo sú to za nebezpečné čary? Ešte sa tu objaví tiger a zožerie ma. Len čo to domyslel, zreval mu pri uchu tiger a roztrhal ho.

Mládenec sa už nikdy nedozvedel, že sedel pod stromom splnených želaní. A pod týmto stromom sedíme všetci, len o tom nevieme. Každý z nás má v sebe úžasnú silu myšlienok. Myšlienky nás robia šťastnými alebo nešťastnými, silnými alebo slabými, úspešnými alebo smoliarmi. Preto ich neustále kontrolujeme a usmerňujeme k vytúženému cieľu.

A ani na okamih nepripustime, aby sa nás zmocnil strach a obavy. Tie sú ako dravý tiger.

Indická rozprávka

Zdroj: Kniha Strom splnených želaní od Ľudmily Šinalovej [sk]