Prirodzená ekonómia

Ak chceš dobro, konaj dobro

Otázka, či chceme starý alebo nový ekonomický systém, už dávno nie je aktuálna. Starý systém sa ukončí sám, a to už skoro.

Ide teda o iné rozhodnutie: Chceme sa všetci „potopiť“ so starým systémom alebo chceme TERAZ vytvoriť Prirodzenú ekonómiu a TERAZ urobiť všetko pre jej pokojný a „nežný“ prechod?


Deti jej rozumejú okamžite. Dospelí potrebujú trochu dlhšie.

My, ľudia, sme schopní zabezpečiť obživu pre celé ľudstvo. Na našej Zemi je dosť miesta, aby sme všetci spoločne mohli žiť v harmónii s prírodou.

Doteraz to zlyhávalo na peniazoch. Teraz sa to zmení. Náš vražedný hospodársky systém, ktorý po stáročia zapríčiňoval vojny a prírodné katastrofy, je teraz na ceste zničenia samého seba. My všetci to vidíme a cítime zo dňa na deň zreteľnejšie.

My, ľudia, máme teraz na výber: chceme sa zničiť so systémom alebo chceme vytvoriť nový model hospodárskej výmeny, ktorý bude v harmónii s prírodou, umožní trvalý blahobyt všetkým ľuďom a odstráni tak príčiny vojny, teroru a ničenia sveta?

Tento model prirodzenej ekonómie je TERAZ tu! Je absolútne mierumilovný. Počíta s nenásilným prechodom zo starého systému do nového, pri ktorom nikto neutrpí škodu a všetci môžu získať.

Každý laik ho môže pochopiť okamžite – srdcom i rozumom. Ekonómovia budú zrejme potrebovať trochu dlhšie, pretože sa musia najprv oslobodiť od dogiem starého systému.

Vzhľadom na to, že prirodzená ekonómia je nevyhnutným kľúčom k prežitiu ľudstva, je veľmi dôležité informovať o nej všetkých ľudí v čo najkratšom čase. Potom sa môžu v demokratických voľbách rozhodnúť, či sú za alebo proti.

Prirodzená ekonómia

Prirodzená ekonómia, nazvaná aj model Joytópia, si berie za vzor prírodu so svojím večným kolobehom vzniku a zániku. Tento samostatne sa regulujúci kolobeh funguje už miliardy rokov. Ak ho prenesieme na ekonomiku, dostaneme kľúč k trvalému blahobytu ľudí v harmónii s prírodou.

Prirodzená ekonómia nám prinesie:

  • stav konta stále v pluse (nijaké dlhy)
  • tvorbu peňazí pre každého občana na svete, rovnaké práva pre všetky štáty
  • občianske peniaze pre všetkých ľudí na svete
  • najjednoduchší daňový systém na svete
  • veľkorysý štátny rozpočet pre všetky krajiny
  • jednoduchý systém zdravotného a sociálneho zabezpečenia
  • vyriešenie nezamestnanosti a čiernej práce
  • nižšiu hladinu cien pri podstatne vyšších ziskoch
  • nové „rozumné“ trhy pre priemysel, obchod a remeslá
  • zaopatrenie v starobe pre všetkých ľudí na svete
  • bezúročné kredity a investície, systém win-win (zisk) pre všetkých zúčastnených
  • finančnú slobodu pre všetkých. Peniaze už nie sú prostriedkom moci.
  • súlad ekonómie a ekológie
  • vyrovnanie medzi doteraz „chudobnými“ a „bohatými“ krajinami, a tým celosvetový blahobyt v harmónii s prírodou

Šialené? Príliš pekné na to, aby to mohlo byť pravdivé? Velikášske? Rozoberieme si jednotlivé body – tak jednoducho, že tomu môže rozumieť každý, kto tomu rozumieť chce.

Začneme malým príbehom:

O roľníkovi, ktorý pestoval zemiaky

Kedysi, keď ešte neboli peniaze, zamestnával roľník František niekoľkých robotníkov pri zbere zemiakov. Ako odmenu si dohodli pol kila zemiakov za hodinu práce.

Roľník Karol, Františkov sused, nechal svoje zemiakové pole jeden rok ležať ladom. Karol poprosil Františka, aby mu požičal 20 vriec zemiakov. Povedal, že mu ich nasledujúci rok vráti.

O pol roka potreboval František zasa robotníkov. Robotníci mu povedali: Tvoje zemiaky už nie sú nové a nemajú už ani takú dobrú chuť. Ale naša práca má ešte stále takú istú hodnotu ako pred pol rokom. Chceme preto tri štvrte kila za hodinu práce. František s tým súhlasil.

Po ďalšom pol roku je zasa zber zemiakov. František má v pivnici ešte staré zemiaky. Dá robotníkom vybrať: „Ponúkam vám za hodinu práce buď pol kila nových zemiakov alebo kilo starých.“ Podľa potreby si robotníci vybrali jednoduché množstvo nových alebo dvojnásobné množstvo starých zemiakov. Niektorí si vybrali aj kombináciu oboch.

A teraz prišiel čas, aby aj Karol vrátil požičané zemiaky. Karol priniesol Františkovi 20 vriec NOVÝCH zemiakov.

Tri hlavné funkcie peňazí

V súčasnosti v sebe spájajú naše peniaze tri hlavné, zásadne odlišné funkcie:

  1. jednotka hodnoty
  2. platobný prostriedok
  3. prostriedok uchovania hodnoty

Natoľko sme si zvykli na neprirodzené premiešanie týchto troch rozličných funkcií, že nijako nevzbudzuje našu pozornosť a pripadá nám to ako dané. Prirodzená ekonómia naproti tomu vidí tieto tri funkcie oddelene.

Oddelenie týchto funkcií je pre pochopenie prirodzenej ekonómie, a tým aj cesty k trvalému blahobytu také významné, že ho chceme vysvetliť pomocou nášho príbehu o roľníkovi:

1. jednotka hodnoty

V našom príbehu to bola hodina práce. Či je jar, leto, jeseň alebo zima: jedna pracovná hodina je jedna pracovná hodina.

V prirodzenej ekonómii sme zaviedli ako jednotku hodnoty bod. Označuje dohodnutú hodnotu alebo cenu tovaru alebo služby. Hodnota bodu je celý rok konštantná. Ceny, účty, pôžičky atď. sa udávajú v bodoch. Kvôli jednoduchosti zodpovedá 1 bod približne súčasnej hodnote 1 EUR alebo 1 US dolára. Bod nie je platobným prostriedkom.

2. platobný prostriedok FREE

FREE (FReie Energie-Einheit / FRee Energy Exchange) sa vytvára a zaniká tak ako plody prírody. Jeho hodnota teda nie je konštantná. Tak ako zemiaky v našom príbehu má aj FREE najvyššiu hodnotu (1 bod = 1 FREE) na začiatku roka. V priebehu roka stratí polovicu svojej hodnoty.

Prispôsobovanie kurzu je veľmi jednoduché a funguje takto:

Rok 2004
1. kvartál: 1 bod = 1 FREE 2004
2. kvartál: 1 bod = 1,25 FREE 2004
3. kvartál: 1 bod = 1,5 FREE 2004
4. kvartál: 1 bod = 1,75 FREE 2004

Rok 2005
1. kvartál: 1 bod = 1 FREE 2005 alebo 2 FREE 2004 atď. Kolobeh sa začína odznova.

Pokiaľ používame v obchodnom styku peniaze v hotovosti, vytlačí sa na ne každoročne aktuálny letopočet (FREE 2004, FREE 2005 atď.). Na začiatku roka existujú určitý čas paralelne staré aj nové FREE, pričom možno vymeniť 2 staré FREE za 1 nové. Staré bankovky putujú prostredníctvom obchodov a bánk zasa späť (tak ako pri zmene národných mien na euro).

Pri bezhotovostnom platobnom styku je to ešte jednoduchšie. Na prelome roka klesnú kontá na polovicu.

Kontá vo FREE sa budú viesť len v položke „Dal“, nakoniec ani v prírode neexistuje záporné množstvo plodov.

Nestálosť FREE sa nám bude zdať zo začiatku veľmi nezvyčajná. Ale v skutočnosti sa v nej dá veľmi ľahko zorientovať. Presne vzaté, musíme si zapamätať len tri čísla, aby sme pochopili celý ekonomický model, totiž jeden a štvrť (1,25), jeden a pol (1,5) a jeden a tri štvrte (1,75). To sa dokáže naučiť každé školopovinné dieťa už v prvej triede. Všetko ostatné sa tým úplne zjednoduší, ako hneď uvidíme.

3. ako prostriedok uchovania hodnoty slúžia bezúročné pôžičky alebo investície v bodoch

Tak ako si mohol roľník František v našom príbehu uchovať hodnotu svojich zemiakov tým, že susedovi Karolovi požičal 20 vriec zemiakov a v nasledujúcom roku dostal za to 20 vriec NOVÝCH zemiakov, môžeme niekomu požičať FREE napríklad v hodnote 1000 bodov a v dohodnutom termíne dostaneme naspäť zasa FREE v hodnote 1000 bodov.

Tieto pôžičky nemajú nič spoločné s dlhom, pretože sú bezúročné a veľmi výhodné pre všetkých zúčastnených.

Vlastnosti prirodzenej ekonómie pod lupou

Stav konta stále v pluse (nijaké dlhy)

Tak, ako v prírode neexistuje záporné množstvo jabĺk, hrušiek alebo zemiakov, tak aj v prirodzenej ekonómii existujú len kontá v pluse. Keď si pomyslíme, aké psychické škody spôsobujú zadĺženým ľuďom ich dlhy, tak už len toto je dôležitým prínosom pre zdravie ľudu.

Tvorba peňazí na každého občana na svete, rovnaké práva pre všetky štáty

Tvorba peňazí, t.j. vytvorenie peňazí z ničoho, je niečo celkom normálne. Praktizuje sa to už aj v dnešnom hospodárskom systéme. Len pravidlá sú také komplikované, že im normálny občan nerozumie.

Prirodzená ekonómia má celkom jednoduché pravidlo: Každá krajina vytvorí na každú občianku a každého občana mesačne peniaze v hodnote 1000 bodov. Toto pravidlo platí pre všetky štáty globálneho hospodárskeho spoločenstva.

Tak vytvárame rovnaké predpoklady na občana pre všetky krajiny sveta, nezávisle od toho, aké sú veľké a akým množstvom prírodných alebo umelých zdrojov disponujú.

Občianske peniaze pre všetkých ľudí sveta

Z peňazí, ktoré sa mesačne vytvoria, sa polovica (peniaze v hodnote 500 bodov) vyplatí ako občianske peniaze. Druhú polovicu má k dispozícii štátny rozpočet.

To znamená:

Na základe občianskych peňazí je o každého človeka – od malého dieťaťa až po starého človeka – postarané a môže robiť to, na čo sa cíti byť povolaný, čo považuje za svoje poslanie.

Rodiny sú zrovnoprávnené so slobodnými. Neúplná rodina (otec alebo matka) s tromi deťmi má napríklad k dispozícii občianske peniaze v hodnote 4×500 = 2000 bodov.

Najjednoduchší daňový systém na svete

K vzniku (tvorba peňazí) patrí aj zánik. Aby sa množstvo peňazí nezvyšovalo neobmedzene, čo by, ako je známe, viedlo k inflácii, necháme peniaze starnúť, t. j. peniaze stratia v priebehu roka polovicu svojej hodnoty.

Prispôsobovaniu hodnoty sa nikto nemôže vyhnúť – je úplne jedno, či má svoje peniaze v pančuche alebo na konte. Kontrolné orgány na to nie sú potrebné. Účtovníctvo sa tiež zredukuje. Slúži už len vlastnej kontrole. Veľká časť správy odpadne.

V protiklade k nášmu dnešnému daňovému systému, ktorý zdaňuje transakcie, a tým trestá hospodársku výmenu, je v novom systéme každý motivovaný, aby svoje peniaze čo najrýchlejšie minul, pretože strácajú hodnotu.

Veľkorysý štátny rozpočet pre všetky krajiny

Druhá polovica vytvorených peňazí ide do štátneho rozpočtu. Z neho sa okrem doterajších výdavkov financuje aj celý systém zdravotného a sociálneho zabezpečenia, ochrana životného prostredia atď.

Doteraz neprivilegované krajiny si môžu kúpiť služby od priemyselne vyspelých krajín.

Jednoduchý systém zdravotného a sociálneho zabezpečenia

Sociálne odvody, ako zdravotné, dôchodkové a nemocenské poistenie, sú úplne zbytočné, pretože všetky tieto náklady sa financujú zo štátneho rozpočtu.

Riešenie nezamestnanosti a čiernej práce

Na vrcholnom stretnutí o svetovom hospodárstve, ktoré sa konalo pod vedením Gorbačova v 90-tych rokoch, sa jednomyseľne konštatovalo, že začiatkom 21. storočia bude na celom svete už len 20% práce, zvyšok budú robiť stroje.

Čo teda robiť s najmenej 80% nezamestnanými na celom svete? Priemysel súrne potrebuje ich kúpnu silu – veď kto ináč môže zaplatiť všetky výrobky a služby?

Občianske peniaze slúžia na to, aby bolo o každého postarané. Čo si kto zarobí naviac, je oslobodené od daní a odvodov.

Niektorí ľudia budú dobrovoľne pracovať menej a / alebo sa sústredia viac na svoje obľúbené činnosti.

Strašidlo nezamestnanosti sa zmení na požehnanie voľného času.

Vzhľadom na to, že práca sa nezdaňuje, nejestvuje, podľa definície, ani čierna práca.

Nižšia hladina cien pri podstatne vyšších ziskoch

Nezdaňované náklady a výnosy ako aj bezúročné pôžičky (pozri dole) redukujú celkové náklady na minimum.

Príklad: Hodina práce remeselníka stojí teraz v Nemecku asi 40 EUR + daň z pridanej hodnoty. Čistá mzda činí asi 10 EUR. Ak si dnes súkromne objednáme prácu remeselníka, musíme na 1 hod. jeho práce pracovať 4 hodiny. 75% zostáva visieť v systéme. Nečudo, že ľudia si robia radšej všetko sami alebo pracujú na čierno.

V prirodzenej ekonómii by mohla byť cena napríklad 20 bodov za hodinu, teda polovica v porovnaní s doterajším systémom. Pretože nie sú odvody, dostane remeselník celých 20 bodov. Takže by mal za polovičnú cenu dvojnásobný zisk.

Nové „rozumné“ trhy pre priemysel, obchod a remeslá

Občianske peniaze, nestálosť peňazí a viac voľného času vedú k enormnému rastu dopytu po vhodných výrobkoch a službách. Lebo…

  • len ľudia, ktorí majú peniaze, môžu niečo kúpiť.
  • kvôli nestálosti peňazí chce každý svoje peniaze rozumne a rýchlo minúť.
  • minuté peniaze má potom niekto iný, ktorý ich chce tiež rýchlo a rozumne minúť.
  • ceny sú asi polovičné, zisk dvojnásobný.
  • voľný čas chcú ľudia rozumne využívať.
Zaopatrenie v starobe pre všetkých ľudí na svete

Priemerný vek ľudí sa zvyšuje. Ľudia, ktorí majú 60, 70 alebo aj 80 rokov sú ešte mladí a životaschopní. Pretože sa celkove pracuje oveľa menej a ľudia sa v stále väčšej miere venujú tomu, čo cítia ako svoje poslanie, bude sa hranica medzi (pracovne) aktívnym a dôchodkovým vekom stále viac stierať.

Dalo by sa uvažovať o tom, že ľuďom v pokročilom veku, napr. od 60 rokov, by sa zvýšila dávka občianskych peňazí. Chorí ľudia dostanú naviac pomoc od štátu.

Bezúročné kredity a investície, systém win-win (zisk) pre všetkých zúčastnených

Ako prostriedok uchovania hodnoty slúžia bezúročné kredity alebo investície v bodoch. Tieto kredity nemajú nič spoločné s dlhmi, pretože sú bezúročné a veľmi výhodné pre všetkých zúčastnených:

Veriteľ si môže zachovať hodnotu peňazí. Čiastka 1000 FREE by sa o 10 rokov – následkom každoročného poklesu jeho hodnoty o polovicu – scvrkla asi na 1 FREE. Pri úvere v bodoch zostane však hodnota uchovaná.

Príjemca úveru má bezúročnú pôžičku. V dnešnom úverovom systéme musí naproti tomu vrátiť pri dlhodobom úvere 2 – 4 násobok požičanej sumy.

Účty sa vystavujú v bodoch. Dlhodobý platobný cieľ má ten istý efekt ako kredit.

Podiely na obchodoch, ako napr. akcie, sa budú hodnotiť v bodoch a môžu sa tiež používať ako prostriedok uchovania hodnoty. Avšak potreba úverov a investícií bude veľmi klesať, pretože o každého bude stále postarané.

Finančná sloboda pre všetkých. Peniaze už nie sú prostriedkom moci.

Vďaka tomu, že je o každého stále postarané, nemožno už prostredníctvom peňazí nikoho nútiť, aby konal proti svojmu svedomiu alebo presvedčeniu. Stále menej ľudí je ochotných vykonávať deštruktívne činnosti, ktoré škodia ľuďom, ekologickému systému alebo zdraviu.

Súlad ekonómie a ekológie

Štáty už nie sú zadĺžené. Môžu bez problémov subvencovať opatrenia, ktoré nezaťažujú životné prostredie. Na deštruktívne činnosti nemožno získať pracovníkov. Hospodárstvo a technika sa vyvíjajú stále viac v harmónii s prírodou. Predávať sa dajú už len ekologicky nezávadné výrobky a služby.

Vyrovnanie medzi doteraz „chudobnými“ a „bohatými“ krajinami

Platí rovnaké právo pre všetky národy: Každá krajina vytvára na mesiac na občana rovnaké množstvo peňazí. Tým získajú aj doteraz „chudobné“ krajiny dosť peňazí na to, aby si zakúpili vyspelé a ekologické technológie od iných krajín. A môže sa tak otvoriť nový trh pre klasické industrializované krajiny.

Postupne to povedie k vyrovnaniu medzi doteraz chudobnými a bohatými krajinami, a tým aj k celosvetovému trvalému blahobytu v harmónii s prírodou.

Modelové regióny pre Prirodzenú ekonómiu

Už dávno nie je tajomstvom, že stále viac obcí, miest a štátov speje k finančnému bankrotu. Rovnakou mierou sa zvyšuje aj počet súkromných a obchodných insolventných subjektov.

Príčinou je v jestvujúci peňažný a úrokový systém

Naše súčasné peniaze sa vytvárajú cez kredit. Prvá zásada národného hospodárstva znie, že súčet všetkých dlhov sa rovná súčtu všetkých pohľadávok. Druhá zásada požaduje stály rast pohľadávok a dlhov.

Dlhy a pohľadávky rastú exponenciálne. Zväčšovanie priepasti medzi chudobnými a bohatými je podmienené systémom a bude narastať, či to chceme alebo nie. Táto dilema sa v súčasnom ekonomickom systéme ani pri najlepšej vôli všetkých zúčastnených nedá vyriešiť. Kolapsu starého systému sa nedá vyhnúť, dá sa len odsúvať, pričom toto odsúvanie spôsobuje len predlžovanie utrpenia.

Dve tretiny sveta žijú pod hranicou biedy. Denne umiera od hladu alebo smädu asi 50000 ľudí. Kriminalita stúpa. Pri ďalšom vyostrení hospodárskej situácie môžeme skôr alebo neskôr počítať s vojnou a občianskou vojnou – ak budeme nečinne lipnúť na starom systéme.

Od húsenice k motýľovi

V mnohých oblastiach výskumu a techniky sa rysuje pozitívny vývoj, vďaka ktorému by sa mohli riešiť problémy životného prostredia, výživy, zdravotníctva a energie. V starom systéme narážajú na nedostatočnú „hospodárnosť“. Nemohla by nevyhnutná smrť tohto systému byť požehnaním pre človeka a prírodu? Nevykľul by sa z ľudstva -„nikdy nenasýtenej húsenice“ nádherný motýľ?

Ak je to tak, môžeme sa pokojne prizerať, ako starý systém húseníc hynie a už teraz si utvárať ekonomický model, ktorý zodpovedá slobodne lietajúcim motýľom. Ak sa nám to podarí, môžeme prežiť nevyhnutný prechod k novému systému v mieri a radosti.

Požiadavky na nový trvalý hospodársky systém
  • pokojný
  • užitočný pre všetkých zúčastnených
  • komplementárny, t.j. doplňujúci k platnému
  • takmer bezplatné zavedenie, a tým bez rizika
  • malé administratívne náklady, nebyrokratický
  • nezadĺžený
  • nenásilné vyrovnávanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými
  • veľkorysý obecný a štátny rozpočet
  • rovnosť záujmov ekonómie a ekológie

Tieto požiadavky a ešte oveľa viac spĺňa Prirodzená ekonómia (model Joytópia).

Pokojné zavádzanie sa už začalo

V rámci výskumného projektu je od novembra 2003 zavedená (v Nemecku) Prirodzená ekonómia ako doplnok k jestvujúcemu systému. FREE Akademie Joytopia definovala jednotku hodnoty „Dank“ („Vďaka“) a ďakovný prostriedok „FREE“ (Free Energy Exchange). Pomocou účtovného softvéru „Joypost“ vytvárajú účastníci mesačne FREE v hodnote 1000 Dank (polovicu pre seba, polovicu pre spoločenstvo). Pripravujú sa bankovky na platenie v hotovosti. Medzi účastníkmi sa vyvíja postupne čulá výmena (jestvuje aj celosvetový Online Danking, kde fungujú tri meny: FREE, DYNO a FREE KIN).

Z kupovania a platenia sa stáva darovanie a ďakovanie

V protiklade k euro nie je FREE nedostatkovým tovarom. Tým, že sa kupovanie a platenie mení na darovanie a ďakovanie, stáva sa každá transakcia radostnou udalosťou pre všetkých zúčastnených. Preto neoznačujeme FREE ako platobný prostriedok, ale ako ďakovný prostriedok Nového veku. Kto to raz zažije, nedokáže pochopiť, prečo sa ľudia celé tisícročia trýznili a ešte teraz trýznia starým systémom.

Pridať sa môže každá žena, každý muž a každé dieťa
Naše ďakovné prostriedky si vytvárame sami, a teda nepotrebujeme nijakú zvláštnu inštitúciu. Každý sa môže okamžite pridať.
Obce a dobročinné spolky môžu vytvárať modelové regióny

Obce, dobročinné, študentské a iné spolky a siete sa môžu stať rozbuškou a vytvárať modelové regióny pre Prirodzenú ekonómiu. V rámci výskumného projektu preberú funkciu obce a môžu honorovať s FREE výkony, na ktoré by inak nemali peniaze alebo ktoré by museli existovať len ako čestná funkcia.

Výhľady

Prirodzená ekonómia začína ako výskumný projekt. V prípade úspechu sa rozšíri a povedie všetkých zúčastnených – ľudí, obce, krajiny, štáty – k novému blahobytu v mieri a harmónii s prírodou. Ponúka veľa možností na nenásilné vyrovnanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými, ktoré by nikomu neuškodilo, ale zato by prinieslo všetkým úžitok.

Ak chceš dobro, konaj dobro

Otázka, či chceme starý alebo nový ekonomický systém, už dávno nie je aktuálna. Starý systém sa ukončí sám, a to už skoro.

Ide teda o iné rozhodnutie: Chceme sa všetci „potopiť“ so starým systémom alebo chceme TERAZ vytvoriť Prirodzenú ekonómiu a TERAZ urobiť všetko pre jej pokojný a „nežný“ prechod?

V prípade, že sa nechceme potopiť, je potrebné:

  • rozširovať Prirodzenú ekonómiu.
  • kreatívne a konštruktívne ďalej rozvíjať Prirodzenú ekonómiu, t.j. nadväzovať kontakty s inými ľuďmi, komunikovať s nimi osobne a v internete, súkromne a v inštitúciách. Na tomto svete jestvuje veľa múdrych ľudí so srdcom a rozumom. Spoločne tento model zdokonalíme.
  • nájsť a presadiť politickú väčšinu. Prirodzená ekonómia ponúka všetkým len výhody.
Zamyslenie nad tým, ako prejsť nežne od starého systému k novému

Plán pokojného a nežného prechodu možno vypracovať len spoločne za účastí mnohých ľudí. Tu je niekoľko podnetov:

Mohlo by sa začať s celosvetovým odpustením všetkých štátnych dlhov. Všetky štáty sveta – aj a práve aj bohaté štáty – sú vysoko zadĺžené. Vďaka efektu platenia úrokov z úrokov nemôžu byť tieto dlhy a úroky z nich nikdy splatené. Diskusia o tom, „či“ nemá teda nijaký význam. Môže ísť len o to, „ako“.

Súkromné dlhy by sa mohli zmeniť na bezúročné bodové kredity. Tak bude možné splatiť dlhy v primeranom časovom úseku. Individuálne by sa mohlo tiež vyjednávať o odpustení dlhov.

Úspory na účtoch by mohli zostať zachované. Nestálosťou peňazí sa sumy časom zredukujú na rozumnú mieru.

Hmotné vlastníctvo (pôda, nehnuteľnosti, výrobné prostriedky, dopravné prostriedky atď.) môže zostať zachované. Bude zaťažené nákladmi na údržbu a ošetrovanie v prospech ekologického systému. Pri nadmernom nahromadení vlastníctva sa môžu tieto náklady stať záťažou a vlastníctvo stratí na atraktívnosti. V takom prípade možno vrátiť vlastníctvo späť obci, mestu…

Aby život pri zmene systémov mohol normálne pokračovať a potom sa ďalej rozvíjať v harmónii s prírodou, ponechajú podniky predbežne čisté mzdy a platy v rovnakej hodnote. Ušetrené dane a sociálne odvody môžu použiť napríklad na ekologicky rozumné investície a na splatenie svojich úverov.

Paralelne k tomu sa vyplatia občianske peniaze, takže všetci ľudia budú okamžite v lepšom finančnom postavení. Je dosť možné, že niektorí hneď zanechajú svoju prácu. Väčšina bude však pravdepodobne už zo zvyku ponajprv pracovať ďalej.

Uvoľnené kapacity vo verejnej a súkromnej správe možno využiť na to, aby pomáhali občanom pri zmene. Dá sa očakávať vysoká potreba súkromných a štátnych školiacich miest.

Vďaka týmto a ďalším opatreniam, ktoré sa ešte musia vypracovať, nebude nikto škodovať a môže sa uskutočniť „nežný“ prechod k novému systému.

Vek celosvetového blahobytu v harmónii s prírodou sa začína TERAZ.

So srdečným pozdravom
Bernd Hückstädt
www.joytopia.net

Zdroj: Iná ekonomika [sk]

Viď tiež:

Tags: , ,

  1. Juraj’s avatar

    Ja neobhajujem okradanie. Ja obahujujem trh zalozeny na dobrovolnych kontraktoch. Okrada nas vlada cez dane pod hrozbou nasilia. Je to take tazke pochopit?

  2. Haku’s avatar

    Juraj, je tak ťažké pochopiť, že Vami presadzovaný systém prinesie len ďalšie problémy? Ľudí treba motivovať k pomoci a solidarite, nie k sebectvu a súpereniu.

  3. Ladislav’s avatar

    Svätá pravda Haku. Keby sa takto ľudia začali od dnes správať, tak by nám bolo sveta žiť !!!

  4. Juraj’s avatar

    Nerozumiete podstate ludskej povahy a konania. To ze sa tak ludia nespravaju nie je systemom, vsak sme mali socializmus a to tiez nefungovalo. Uvedomte si ze ludia sa v prvom rade staraju o seba, svoje rodiny, deti a pod. Ale aby prezili, musia spolupracovat s inymi – najlepsie na zakladne dobrovolnosti.

    Ja nepresadzujem ziadny system, moja predstava sa skor blizi k anarchii, vasou predstavou je silny (socialny?) stat. Peniaze nie su nejake vymyslene papieriky vystavene statnou mocou, peniaze su nieco v co ludia veria ze to mozu vymenit za nieco ine (urcity druh komodity). A mohol by som pokracovat preco vami spomenute navrhy spontanne nevzniknu, vzniknu jedine pod natlakom sily.

  5. Juraj’s avatar

    Este jedna poznamka ohladne „helping the poor & disadvantaged“:

    Ak vacsina ludi chce pomahat chudobnym, tak na to nepotrebuje stat – pouzitie sily. Spravia to sami, hoci aj v anarchii, dobrovolne sa vzdaju casti prijmu a vytvoria zdruzenia ktore pomozu ludom v nudzi (najlepsie na lokalnej urovni ako pomocou byrokrata).

    Ak ale vacsina nechce, mensina ktora chce musi pouzit silu aby prinutila ostatnych (pokial to z vlasnych prostriedkov nedokazu). To je diktatura.

    Co vy na to?

  6. Haku’s avatar

    Juraj, Prirodzená ekonómia je alternatíva, ktorá ak má byť prijatá, mala by byť odsúhlasená v referende, alebo prijatá v priamej demokracii. Čiže ľudia sa pre ňu musia rozhodnúť. Nikto ju tu nepresadzuje nasilu. Buď ich nečítate pozorne, alebo mojim príspevkom jednoducho nerozumiete.

    Presadzujete bezduchý systém, ktorý je samoregulovateľný, a podľa Vás všetko vyrieši. No áno, vyrieši, ale za akú cenu? A ako som už spomenul, je bezduchý. Tzn., že takí vo veľkej miere budú aj ľudia v ňom. Rovnako ako aj v dnešnej dobe ľudia vo veľkej miere podliehajú systému súčasnému. Nechcete byť solidárny? Nemusíte. Ale nečakajte, že niekto bude solidárny s Vami, keď to budete potrebovať. Aj keď pravdepodobne bude, lebo o tom práve solidarita je. 😉

    Socializmus z éry komunizmu nefungoval, pretože bol riadený zhora namiesto toho, aby bol riadený ľuďmi zdola. Čo sa štátu týka, opäť pripomínam, skúste si predefinovať čo to štát vlastne je. Sme to my, ľudia. Moc je v našich rukách. To, že sa jej dobrovoľne vzdávame v prospech neveľkej skupiny ľudí, na ktorú máme len malý vplyv, je čisto náš problém.

    Priama demokracia, decentralizácia, funkcia štátu len ako akejsi platformy pre ľudí, aby sa mohli efektívne dohodnúť a duchovný rast populácie. To sú podľa mňa veci, ku ktorým by sme mali smerovať. A Prirodzená ekonómia potom vyplynie sama. A ak nie ona, tak niečo podobné.

    Vyspelá spoločnosť je solidárna. Jedinci vo vyspelej spoločnosti chápu, že ak prežije celok, prežijú aj oni. Preto sa dokážu „obetovať“, keď je to potrebné. Pre nich to však nebude žiadna obeta, ale vyjadrenie seba samých. Vyjadrenie ich lásky a vzťahu k druhým. Pretože vyspelá spoločnosť je milujúca. A vyspelú spoločnosť tvoria vyspelí jedinci.

    Opäť Vám doporučujem duchovne na sebe popracovať. Bez bezpodmienečnej lásky nás čaká len záhuba, alebo opakovanie tých istých chýb stále a stále dokola. Každý sa môže slobodne rozhodnúť. A každý sa aj slobodne rozhoduje. 😉

  7. Ladislav’s avatar

    Zdravým Vás, Haku a Juraj.

    Ospravedlňujem sa páni, že nestíham reagovať na vaše komentáre, ale založil som si blog na HN a tam píšem moje príspevky a diskutujem a obhajujem seba i druhých.

    Ocenil by som vašu návštevu u ,,mňa“ a samozrejme aj vaše komentáre.

    Moj blog na HN : http://moje.hnonline.sk/blog/734

    Moje vyjadrenie k vašim posledným komentárom,
    je , že Juraj nesúhlasím s tvojím postojom a argumentami v tvojich komentároch a naopak s postojom a argumentami Haku, súhlasím absolútne.

    S pozdravom, Ladislav.

    PS: Teším sa na vašu návštevu aj u mňa na mojom HN blogu
    http://moje.hnonline.sk/blog/734

  8. Juraj’s avatar

    „Juraj, Prirodzená ekonómia je alternatíva, ktorá ak má byť prijatá, mala by byť odsúhlasená v referende, alebo prijatá v priamej demokracii.“

    Demokracia nie je sloboda. Demokracia je vlada vacsiny. Ak sa vacsina rozhodne zmlatit mensinu a zahlasuje o tom, zrejme je to v poriadku lebo to bol demokraticky proces. Ak sa vsak ta vacsina rozhodne uplatnit nieco iba v ramci ich komunity, s tym problem nemam.

    „A ako som už spomenul, je bezduchý. Tzn., že takí vo veľkej miere budú aj ľudia v ňom.“

    Nezmysel, to je iba vas ideal hladat nieco s velkou myslienkou. Principom toho systemu je sloboda.

    „Moc je v našich rukách. To, že sa jej dobrovoľne vzdávame v prospech neveľkej skupiny ľudí, na ktorú máme len malý vplyv, je čisto náš problém.“

    Ja sa svojho prava o rozhodovanie nechcem vzdat lenze to za mna rozhodli ostatni. Potom je uz jedno co si myslim a ako volim lebo demokracia umoznuje druhym rozhodovat za mna.

    „Opäť Vám doporučujem duchovne na sebe popracovať. Bez bezpodmienečnej lásky nás čaká len záhuba, alebo opakovanie tých istých chýb stále a stále dokola. Každý sa môže slobodne rozhodnúť. A každý sa aj slobodne rozhoduje.“

    Bezpodmienecna laska – vy si asi myslite ze ludia su nejake perfektne bytosti ktore sa spravaju sebecky, destruktivne atd. iba vdaka terajsiemu systemu vlady resp. ekonomiky.

  9. Haku’s avatar

    Juraj, sloboda znamená zodpovednosť. Voči sebe, aj voči ostatným.

    Svojho práva rozhodovať, sa dobrovoľne vzdávate. A to aj práve v tejto chvíli.

    Ľudia sa nesprávajú sebecky len na základe súčasného systému, ale súčasný systém ich k takémuto správaniu podnecuje.

  10. Juraj’s avatar

    „Juraj, sloboda znamená zodpovednosť. Voči sebe, aj voči ostatným.“
    Ak som slobodny tak sa musim starat sam o seba. Prezit mozem iba tak ze budem spolupracovat s inymi. Nezodpovedam za inych. Niektori vsak nechcu byt zodpovedni sami za seba ale potrebuju nasilie aby dostali to co chcu od inych.

    „Svojho práva rozhodovať, sa dobrovoľne vzdávate. A to aj práve v tejto chvíli.“
    Ako?

  11. Haku’s avatar

    Juraj, akurát, že toto je o slobodnom dávaní (tzn. z vlastnej vôle) a nie o braní.

    Svojho práva rozhodovať sa vzdávate tak, že neveríte že máte tú moc a správate sa podľa toho.

  12. Haku’s avatar

    Juraj, táto diskusia už pre mňa prestáva mať zmysel, preto v nej nebudem pokračovať. Želám Vám všetko dobré.

  13. Juraj’s avatar

    Napodobne.

  14. Haku’s avatar

    Ron Paul nazval finančnú pomoc štátu súkromným spoločnostiam socialistickými praktikami. Na základe tohto vyjadrenia sa vraciam k svojmu predošlému vyjadreniu, v ktorom som tvrdil prakticky to isté.

  15. Juraj’s avatar

    O tom ze to nazaval socializmom velmi pochybujem. On neustale rozprava o fasizme ci korporatizme ktory je coraz viditelnejsi. Socializmus je system v ktorom statna moc vlastni vyrobne prostriedky, nasilim.

  16. Haku’s avatar

    Juraj, nečítate pozorne. Nenazval to socializmom, ale socialistickými praktikami, čím prakticky vyjadril to, čo som mal na mysli keď som sa o tom prvý krát v našej diskusii zmienil. Súhlasím, že výstižnejšie pomenovanie je korporativizmus. K tejto téme sa už tým pádom nemusíme vracať.

    Socializmus je podľa Vás systém, v ktorom štátna moc vlastní výrobné prostriedky. Vidíte, ja mám o socializme inú predstavu, tak ako som to tu už niekoľkokrát zdôraznil a zdôrazňujem znovu. Mám vlastnú definíciu socializmu. Socializmus je pre mňa systém, v ktorom je výhodné pomáhať ostatným. Samozrejme, nikto tak nemusí robiť, ak nechce a nič nestratí. K pomoci a solidarite nemožno nikoho nútiť, k tomu musí každý dospieť sám. Ale systém by mal takúto pomoc podporovať, nie naopak, ako je tomu dnes, kedy je zvýhodnený egoizmus a pokrytectvo. To je to, o čom celý čas hovorím.

    Možno by ste sa mali zamyslieť nad otázkou, prečo Vám Prirodzená ekonómia tak vadí? Však ak s ňou nesúhlasíte, stačí povedať nesúhlasím, a môžete v pokoji žiť a usilovať o svoju predstavu toho, ako by to malo vyzerať. Prečo proti Prirodzenej ekonómii tak bojujete? Nebojujete náhodou s niečím v sebe, čo ešte nemáte vyriešené?

    Ak chcete systém voľného trhu, tak ho kľudne presadzujte. Vôbec Vám v tom nebránim. Ale ja v systéme voľného trhu vidím veľa nedostatkov, takže ho nepresadzujem, radšej namiesto toho skúmam (všimnite si, že skúmam, zatiaľ nepresadzujem) Prirodzenú ekonómiu. Ak ste taký liberál, za akého sa vydávate v komentári k videu Filozofia slobody, tak ma určite necháte skúmať aj ďalej. Možno dospejem k tomu, že zistím, že Prirodzená ekonómia nie je to pravé (čo možno nie je) a budem hľadať nejaký ďalší systém, ktorý by splňoval moju definíciu socializmu. T.j. systém, v ktorom je výhodné pomáhať ostatným, pričom ten, ktorý nepomáha, k pomoci nebude nútený a nič nestratí.

    Dúfam, že si už rozumieme a slobodne necháme toho druhého veriť tomu čomu chce, a skončíme túto nikam nevedúcu diskusiu. Ďakujem za porozumenie.

  17. Haku’s avatar

    Prirodzenou ekonómiou sa zaoberá aj kniha Davida Sulíka:

    Zodpovedná spoločnosť – Alternatívna ekonomika

  18. Haku’s avatar

    Krásne myšlienky odzneli vo filme Skrotenie peňazí:

    „Máme množstvo štúdií, ktoré ukazujú celkom jasne, že v závislosti na tom, čo sa používa ako prostriedok výmeny, sú vzťahy medzi ľuďmi rôzne.“

    „Sú rôzne druhy peňažných systémov, a niektoré podporujú veľmi spoločensky zodpovedné správanie, a niektoré veľmi protispoločenské, deštruktívne správanie.“

  19. marian’s avatar

    super článok

  20. Juraj’s avatar

    Socializmus nie je system v ktorom je vyhodne „pomahat“ ostatnym. To je kapitalizmus.

    Nebojujem s prirodzenou ekonomiou ale s neslobodou ktoru prezentuje. To ako ste ju opisali mi jasne naznacuje ze tak ako je prezentovana nemoze byt kompatibilna so slobodou. Ak by vznikla spontanne prostrednictvom dobrovolnej spoluprace a zmluv, nemam s tym problem. Ste fanusik demokracie? Ja nie.

    Cize dobrovolna spolupraca ludi a sukromne vlastnictvo (volny trh, kapitalizmus) ma nedostatky ktore treba riesit nasilim? Pretoze ak odmietate dobrovolnost, ostava vam iba nasilie.

    V prvom rade musim mat rad sam seba aby som mohol mat rad inych. Bezpodmienecna „laska“ k ostatnym ako najvyssi ciel v zivote je absolutny nezmysel a vedie k skaze.

    Myslim si ze si mylite solidaritu s nutnou spolupracou ludi v snahe mat sa co najlepsie – specializacia prace atd. Teda musim spolupracovat s inymi ak si nechcem sit vlastne saty ci pestovat jedlo. Ale spolupracujem s nimi nie preto lebo je to moj najvyssi ciel v zivote ale preto lebo sa chcem mat lepsie. To iste robia oni a kazdy na tom ziskava, inak by to nerobil.

    Peniaze su to co vytrhlo ludi z biedy. Peniaze su komodita ako kazda ina, okrem toho ze sa nepouziva najma na spotrebu ale na vymenu za ine.

  21. Haku’s avatar

    Stále a stále dokola. Je zbytočné sa k tomu vyjadrovať.

  22. Martin’s avatar

    Chcem sa poďakovať za výborný článok a samozrejme aj plodnú diskusiu. Pre mňa veľkou zaujímavosťou je, že som absolútne stotožnený s jurajovou predstavou ideálneho spoločenstva blížiaceho sa k anarchii ktorá je ale paradoxne u mňa v dokonalej harmónií s prirodzenou ekonómiou.
    Prirodzená ekonómia aku ju chápem znamená maximálny stupeň sebarealizácie a rozhodovania čo urobím. Maximálny pretože nemusím rozmýšľať čo bude zajtra. Presne ako deti ktoré žijú prítomnosťou. Vy si ani nedokážete predstaviť aký by to malo pozitívny účinok na ľudstvo. To že by ľudia zrazu prestali vytvárať negatívny potenciál strachu z budúcnosti by automaticky ľudstvo povznieslo na vyššiu úroveň. Bez toho že by ľudia
    polhli prstom by sa zmenilo ich vedomie!

  23. Haku’s avatar

    Martin, súhlasím s Vami. Jediný rozdiel je v tom, či človek jedná z pozície ega, alebo z pozície bezpodmienečnej lásky. To je to, o čom sme s Jurajom diskutovali. Liberáli sme pravdepodobne obidvaja. Juraj asi skôr pravicový, ja skôr ľavicový. Juraj presadzuje zodpovednosť voči spoločnosti a prírode preto, aby z toho mal v konečnom dôsledku prospech. Ja preto, aby z toho mal v konečnom dôsledku prospech celok. Naoko rovnaké správanie, jeho pohnútky sú však rozdielne.

    Čo sa Prirodzenej ekonómie týka, Juraj sa bojí, že by to dopadlo podobne ako s komunizmom. Lenže pozrime sa, kam sa dopracoval kapitalizmus a systém voľného trhu len kvôli tomu, že sa ho chytili nekompetentní ľudia. To isté hrozí aj Prirodzenej ekonómií. Preto kým nedozrieme aspoň na úroveň spomínanej zodpovednosti, nemusí to nutne byť hneď bezpodmienečná láska, tak nebude fungovať ani jedno. Keď na ňu dospejeme, bude fungovať aj systém voľného trhu. A potom sa zamyslíme. Ktorý systém je pre nás výhodnejší? S ktorým je menej starostí? Ktorý v nás prebúdza a motivuje ochotu dávať, zdieľať a pomáhať ostatným? A ktorý nastavuje naše myslenie na zisk pre seba a svoju rodinu? Na to nech si odpovie každý sám.

  24. Martin’s avatar

    Haku, ďakujem za reakciu. Veľmi ma zaujalo to, že zmenou ekonomického modelu spoločnosti sa dá pretočiť a úplne zmeniť psychologický pohľad na svet. Myslenie je predsa kľúč ku štastiu. Sám som sa vzdal veľmi dobre platenej práce v prospech slobody, cestovania, spoznávania, učenia sa… Teraz si robím čo chcem a kedy chcem. Niekedy mám pocit že nemám nič, netuším čo bude zajtra a ani ma to netrápi pretože sa cítim šťastný. Tento pocit by som chcel dopriať každému. A pri prirodzenej ekonomike by ho mohol mať každý z nás! Je to ako keby som mal vo vnútry mozaiku ktorá mi záčina do seba zapadať. Egoistického aspektu by som sa v takomto systéme vôbec nebál. Láska ho postupne pohltí a nové generácie ho nebudú poznať. V systéme lasky ego nemá šancu prežiť. Skôr sa zamýšľam nad tým či je vôbec možné zaviesť reálne takýto systém.

  25. Haku’s avatar

    Martin, myslím si, že v súčasnosti sa takýto systém prakticky zaviesť nedá. Keď sa však pozrieme na problémy, ktoré má euro, a ktoré má aj dolár, akurát o nich toľko nepočuť, tak už čoskoro tu môžeme mať skutočnú hospodársku krízu. To môže byť ideálny čas na predstavenie ľuďom niečoho nového, o čom predtým ani len neuvažovali, ale čo by boli v prípade krízy možno ochotní vyskúšať. V takej chvíli musí byť systém navrhnutý (to už je) a jeho implementácie sa budú musieť zhostiť kompetentní ľudia, ktorým pôjde nie o dobro pre seba, ale pre celok ako taký. Osobne mám už pár takých vytipovaných, pričom určite nemám na mysli seba.

  26. Martin’s avatar

    Haku, Na akom principe funguje Joytopia? Myslim tym registracia ich clenov a konkretne ich kroky? Nemcine vobec nerozumiem aj ked som sa to snazil pochopit z ich stranky nevedel som.

  27. Haku’s avatar

    Martin, netuším. Nemecky nehovorím. Skúste Google prekladač. Majú ho hore na stránkach, stačí raz kliknúť. Snáď Vám to pomôže.

    Mimochodom, Joytópia je len iný názov pre Prirodzenú ekonómiu. To ak by niekto náhodou nevedel. 😉

  28. Haku’s avatar

    Zástancovia voľného trhu hovoria jedným dychom o slobode (o nej hlavne), o zodpovednosti, a o nekonečnom raste.

    Setkání klubu Reformy.cz – 5/18 (od 3:03)
    http://www.youtube.com/watch?v=8RV7okoWgtM

    Nemôžem povedať, že by som s myšlienkami slobody a zodpovednosti nesúhlasil. Naopak. Vidím to veľmi podobne ako páni na vyššie uvedenom videu. S tým rozdielom, že by som dal oveľa väčší dôraz na práve spomínanú zodpovednosť. Voči sebe, ale hlavne voči spoločnosti a prírode, ktorej sme súčasťou.

    Sloboda a zodpovednosť nie je sama o sebe (aj keď je dobrým začiatkom) zárukou napríklad ochrany prírody, či zvyšovania morálnej úrovne spoločnosti. Tá prichádza na rad, až keď záujem celku (čo je záujem celku by práve malo byť predmetom diskusie; integrácia do čoraz väčších a väčších celkov smerujúca k jednotnej svetovej vláde ním jednoznačne nie je) prevládne nad záujmom jednotlivca, nad jeho egom, až potom môžeme očakávať ochranu životného prostredia či zvyšovanie morálky ako dôsledok týchto troch faktorov. Čiže sloboda, zodpovednosť, a záujem celku.

    S čím však z uvedeného videa nemôžem súhlasiť je nekonečný rast. V prednáške napríklad argumentujú tým, že je pred nami nekonečný vesmír s nekonečnými zdrojmi, len sa k nim dostať. Tzn., že nekonečný rast je možný. Avšak to, že je možný, neznamená, že je žiadúci.

    Predstavme si, že nájdeme spôsob, ako cestovať na iné planéty, do iných hviezdnych systémov, či do iných galaxií. Čo sa stane, ak so svojou expanzívnou politikou natrafíme na život alebo dokonca menej vyspelé civilizácie na iných planétach. Budeme aj tam ničiť prírodu, sledujúc len vlastné záujmy a vlastnú „slobodu“? Zachováme sa k bytostiam tam tak, ako sa zachovali Európania k indiánom v Amerike?

    Nie, netvrdím, že by sme sa mali vrátiť do doby kamennej, žiť v jaskyniach a používať primitívne kamenné nástroje. Tvrdím, že by sme mali usilovať o trvalo udržateľný rozvoj. Rast životnej úrovne je totiž možný aj bez zvyšovania záťaže na životné prostredie (v súčasnosti je žiadúce dokonca jej zníženie). Určitá záťaž je síce nutná, ale určitá, keď už dochádza k výraznému narušovaniu harmónie v prírode (klčovanie dažďových pralesov, vymieranie živočíšnych druhov), prijateľná určite nie je. Osobne sa staviam aj proti holorubom u nás a vnímaniu lesa len ako drevnej hmoty.

    Takže až keď dokážeme žiť v harmónii sami so sebou, s inými ľuďmi, so zvieratami a s prírodou na našej planéte, až potom môžeme začať objavovať prípadné iné svety niekde vo vesmíre. Nie však kvôli tomu, že musíme, pretože to vyžaduje naše primitívne myslenie (áno, predstava nekonečného rastu je primitívna, pretože svedčí o tom, že sme na takej nízkej úrovni, že si nedokážeme vystačiť s tým obrovským bohatstvom, ktoré nám dáva naša Zem), ale kvôli tomu, že túžime po poznaní.

    Pretože človek nie je nadradený (ale ani podriadený) prírode. Človek je jej súčasťou, a preto má právo rozvíjať sa a do istej miery na to využívať jej zdroje, nemá však právo narušovať jej rovnováhu či ju dokonca ničiť. Ak hovoríme o slobode jednotlivca, musíme hovoriť aj o slobode spoločnosti. Ak hovoríme o slobode spoločnosti, musíme hovoriť aj o slobode zvierat (mnohé zvieratá dnes žijú v neľudských podmienkach). No a v neposlednom rade o „slobode“ prírody a našej Matky Zeme. Všetci sme súčasťou jedného celku. A tam, kde začína sloboda jedného, končí sloboda druhého, a tú musíme rešpektovať.

    Pretože naša sloboda nie je lepšia ako sloboda niekoho iného. Ak by to tak bolo, museli by sme súhlasiť so svojim vlastným vykorisťovaním, čo je absurdné. Tzn. sloboda, zodpovednosť, záujem celku a trvalo udržateľný rozvoj povedú k ochrane prírody a zvyšovaniu morálnej úrovne ľudstva. Pretože je nezodpovedné, aby sme vyžadovali slobodu pre seba a nedopriali ju iným (ľuďom, zvieratám, aj prírode).

  29. Lukas’s avatar

    Vymýšlate konštrukty, ktoré nemôžu fungovať. Ano dnešný systém tvorby penazí – frakčné bankovníctvo a určovanie úrokových mier je zlodejský a vdaka nemu politici a bankári okrádajú celý svet. Ale nemusíte nič vymýšlať stačí aby znova boli peniaze 100% kryté komoditou (zlatom, striebrom) alebo aby sa znova používali mince z drahých kovov. Tým sa zabráni falšovaniu penazí štátom (prípadne freebanking) fungoval v europe vyníkajúco, kým ho štát (legitímna mafia, ktorá vlastní monopol na tvorbu zákonov a jej vymáhania) zrušil. Holandské banky si držali 100% krytie penazí cez 130 rokov!!! Tvrdá mena (podložená vznacnou surovinou) má deflačný charakter – nastáva produktívna deflácia t.j. penažna zásoba nerastie/rastie veľmi pomaly ale produkcia tovarov a služieb rastie. Cenová hladina pomaly klesá. V USA – za čias krytých penazí v období priemyselnej revolucie náklady na život klesli za 100 rokov o 50%!! Dnes v období inflačnej politiky rastie cenová zásoba rýchlejšie ako produkcia… predstavte si kde sme mohli byť keby sa krytie penazí zachovalo? dnes kombajn spraví prácu namiesto 100 ludí z kosou – ceny mohli byť stotinové. Nevymýšlajte nové konštrukty. Jednoducho potrebujeme si uvedomiť že peniaze boli (a mali by byť znova) len vec – komodita, obeživo, ktoré ulahčuje výmenu chleba za topánky a ovcu za pol kona… Neviem si ani predstaviť aký ekonomický boom by nastal vo vašej bezúročnej ekonomike. Taký boom, ktorý by bol najvačšou bublinou v historii ludstva, to si myslíte, že len tak môžete napumpovať kolko chcete penazí do obehu? Sposobili by ste inflaciu aku svet snad nevidel. Ved dnes už sa to robí v malom ako vy navrhujete. Niektore centralne banky už ponukajú peniaze komerčným bankam za 0% úrok – čiže vaša teoria je keynesiánska monetárna politika dotiahnutá do dokonalej absurdnosti..

  30. Haku’s avatar

    Lukáš, ďakujem za hodnotný príspevok.

    Máte pravdu, americký FED naozaj požičal bankám 1200 miliárd dolárov (1,2 bilióna) za úrok 0,01 %. No požičal ich bankám, čiže tým, ktorí nevytvárajú žiadne reálne hodnoty. Dostanú bežní ľudia alebo podnikatelia takýto úrok? Jednoznačne nie. Nedostanú ho ani štáty. Takže tento argument sa mi nezdá na mieste.

    Čo sa týka krytia peňazí zlatom, tak áno. Bol by to krok správnym smerom. Lenže stále by sme tu mali kapitalizmus so všetkými jeho neduhmi. Takže ako prvý krok áno, ale ako posledný určite nie. S odstupom času sa ani na Prirodzenú ekonómiu nedívam ako na ideálny systém. Lenže kapitalizmus ako taký ním tiež z môjho pohľadu nie je.

  31. Výmenný obchod’s avatar

    Riešením by mal byť výmenný obchod http://www.vymennyobchod.wbl.sk/

  32. Jana’s avatar

    Vyborna debata, len by sa mohla rozsirit cim mozno na viac ludi, aby kazdy prispel nejakou myslienkou a jedneho dna sa to mozno aj dostane od teorie do praxe.My vsak mozeme jedine hladat system,ktory by nam lepsie sadol, alebo zlepsil sucastny stav, pretoze dokonaly system neexistuje.Problem je v tom, ze ani prirodzena ekonomia sa neda zaviest tak,aby v case jej zavedienia sa mali vsetci rovnako dobre a spravodlivo.Nejde to, nemozno napriklad 50 tnikom vsetko vziat na co robili cely zivot a ze zacneme od teraz napr. od generacie ich deti. A preco prave odteraz? Neda sa spravit ciara ze tak odteraz ideme na to. Zivot je kontinualny.20 tnik nemoze mat majetok 50 tnika,napriek tomu ze dneska chcu vsetci rychlo zbohatnut a dnesny system to niektorym umoznuje. Respektive este nikto nikdy nevymyslel taky system, aby si ludia boli uplne rovni a od akehokolvek okamihu a ani to nie je mozne.Ludia si nebudu nikdy rovni (okrem smrti a ani v tej su si neni rovni, lebo sa dozivame rozneho veku).Toto vychadza zo zaklanej ludskej vlastnosti, ze kazdy clovek – jedinec je iny,jedinecny,nenahraditelny ma ine danosti / prednosti alebo postihnutia a ine zaujmy! Jeden zje viac, iny menej. Inak to ani nemoze byt, pretoze svet by bol ciernobiely, stereotypny, deprimujuci a neposuval a nerozvijal by sa dopredu.Kazdy ma moznost v terajsom systeme si kupit co chce, tak keby just vsetci mali rovnako penazi jeden si kupi auto, druhy saty a treti si usetri, dalsi mozno preje a prepije.U niektorych sa hodnota premenila na pozitok, ktory nie je dalej klasickym monetarnym sposobom meratelny, proste sa spotrebovala.Dalsi nezmenitelny fakt je ze zem a zdroje su konecne a vycerpatelne. Svet pri narodeni kazdeho dalsieho jedinca je uz prerozdeleny,vsetko uz niekomu patri ked sa narodime. Ulica po ktorej kracas, kazdy dom na ulici, nemozes len tak zapichnut tabulu a privlastnit si uzemie.Kazdym dalsim narodenym jedincom na svete sa znizuje volna prerozdelitelna cast a novym jedincom nechava menej.Spravodlivost a rovnovaha nikdy nebude, v ziadnej sfere lebo ju ovplyvnuje caso-priestor !

  33. Jogy’s avatar

    Po prečítaní blogu, píšem len jednoducho. Ó, zlatý vek! Vstúp! Už na teba čakáme…

  34. Juraj Kalus Delviar’s avatar

    Juraj, triafaš kline po hlavičke – akoby som čítal seba 🙂 Aj sa rovnako voláš.
    Haku, oeňujem Tvoj príspevok – tento blog – a zároveň Ťa chválim za prístup: nevychvaľuješ Prirodzenú ekonomiku do ňebies len preto, že sa Ťi páči, ale si otvorený aj námietkám.
    S Jurajom plne súhlasím, ťeší ma, že viacej ľudí sa tým reálne zaoberá a nachádza konkrétne argumenty. Áno, žiaľ, bezúročná ekonomika je prudká hovaďina, lebo ňerieši základný problém – množeňie peňazí z ňičoho. Úrok problémom ňie je, problémom sa stáva jeďiňe vtedy, ak je ňím zaťažená prvá emisia peňazí. Avšak, v zdravom systéme prvá emisia ňemôže byť dlhom. Argumenty pseudoexperta Rudolfa Vaského, že peňiaze sú okamžiťe zaťažčné dlhom ňeobstoja, pretože on sám trvá na scesom fungovaňí – že peiaze majú byť vytvárané z ňičoho a od začiatku ako dlh. Tým bezúročná ekonomika pre mňa skončila.
    Priodzená ekonomika – úmysel chvályhodný, ušľachťilý, čestný, ale tým som vyčerpal všetky klady. Má toťiž veľa ňedostatkov. Mám napísať ktoré? Všetky už napísal Juraj. Ďik Juraj 😉

  35. Juraj Kalus Delviar’s avatar

    Lukas, Jana, vzňikajúco! Ďakujem ďakujem ya vedomosť o tom, že žijú zdraví ľuďia a ja ňie som jeďiný, kto síce kritizuje súčasný stav, ale rovnako varuje pred absurdnými utópiami 🙂

· 1 · 2

Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.