Základný príjem

Základný príjem nie je všeliek na problémy celej spoločnosti, ale oddeľovanie príjmu od práce je dôležitým krokom pre jej ozdravenie a teda pre lepšiu budúcnosť. Jedným z dôležitých fenoménov, ovplyvňujúcich život v našej spoločnosti je strach. Strach z toho, že stratíme zamestnanie, že nebudeme mať na bývanie, na stravu pre seba, pre deti, na splátky… Pre tento strach sme ochotní robiť nezmyselné veci, poslúchať nezmyselné príkazy, dodržiavať nezmyselné pravidlá, ochotní sa nechať ponižovať. Základný príjem môže dať človeku určitú istotu a tým i väčšiu slobodu a dôstojnosť. Zbavenie sa existenčného strachu a zdôraznenie ľudskej dôstojnosti v celonárodnom meradle je niečo, čo zmení atmosféru v celej spoločnosti.


Základný príjem znamená pravidelné (mesačné) vyplácanie určitého množstva peňazí každému človeku v spoločnosti, bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nie, bez ohľadu na vek (teda od narodenia), pohlavie, vierovyznanie… Mal by byť vo výške, ktorá umožní na ľudsky dôstojnej úrovni uspokojiť základné životné potreby. Paradigmu, že peniaze dostávame za prácu a že pracujeme pre peniaze, je potrebné prekonať. Jednak je zrejmé, že s postupujúcou automatizáciou bude práce stále menej a po druhé motivácia robiť niečo „pre peniaze“ namiesto „pre zmysluplnosť“ vedie ku krízam hodnôt v spoločnosti, k plytvaniu a nezmyselným činnostiam a následne krízam ekonomickým. Vôkol nás je množstvo práce, ktorú je možné a potrebné vykonať i množstvo voľných ľudí, no nerobí sa, lebo na prácu nie sú peniaze.

Základný príjem nie je všeliek na problémy celej spoločnosti, ale oddeľovanie príjmu od práce je dôležitým krokom pre jej ozdravenie a teda pre lepšiu budúcnosť. Jedným z dôležitých fenoménov, ovplyvňujúcich život v našej spoločnosti je strach. Strach z toho, že stratíme zamestnanie, že nebudeme mať na bývanie, na stravu pre seba, pre deti, na splátky… Pre tento strach sme ochotní robiť nezmyselné veci, poslúchať nezmyselné príkazy, dodržiavať nezmyselné pravidlá, ochotní sa nechať ponižovať. Základný príjem môže dať človeku určitú istotu a tým i väčšiu slobodu a dôstojnosť. Zbavenie sa existenčného strachu a zdôraznenie ľudskej dôstojnosti v celonárodnom meradle je niečo, čo zmení atmosféru v celej spoločnosti.

Cieľom autorov stránky je podnietiť celoslovenskú diskusiu na túto tému, zvážiť možnosti, výhody a nevýhody základného príjmu a v prípade pozitívnej odozvy uskutočňovať praktické kroky k jeho realizácii v SR. Na týchto stránkach budeme uverejňovať ďalšie informácie k téme základného príjmu. Ak sa chcete informovať o našich aktivitách, alebo máte podnetné návrhy, napíšte nám. Budeme vďační za každý konštruktívny príspevok.


(Ak sa video nedá spustiť, stlačte kláves F5 a skúste to znovu. Taktiež môžete použiť priamy odkaz na video.)

Zdroj: Základný príjem [sk]

Viď tiež:

Tags: , , , ,

  1. Juraj’s avatar

    >>>>> Základný príjem nie je všeliek na problémy celej spoločnosti, ale oddeľovanie príjmu od práce je dôležitým krokom pre jej ozdravenie a teda pre lepšiu budúcnosť

    Toto je snad najvacsi nezmysel aky som kedy cital. Neuvedomujete si ze cena cohokolvek vratane prace nieco znamena? Ze existuje zakon ponuky a dopytu? Ako chcete oddelit prijem od prace?

  2. Haku’s avatar

    Svoje otázky smerujte na:

    info [zavinac] zakladnyprijem [bodka] sk

  3. Juraj’s avatar

    To by som hadzal hrach o stenu lebo ti socialisti by tomu aj tak nerozumeli.

    Ja by som vsak takyto ocividny nezmysel na mojom blogu neuverejnil.

  4. Haku’s avatar

    Nadávať niekomu do socialistov, to snáď nemyslíte vážne? 🙂

    Očividný nezmysel je to len pre Vás, pretože máte zafixovanú určitú predstavu o systéme a nedokážete si predstaviť, že by to mohlo fungovať aj inak (možno priveľa vzdelania). Respektíve niečo si predstaviť dokážete, ale nedáva Vám to veľký zmysel, pretože aby to zmysel dávalo, museli by ste vychádzať z úplne iných základov a predpokladov. Kým sa tak nestane, budeme sa neustále dohadovať o tom či onom, ale ku konsenzu nedospejeme.

    Dohodnime sa, že sa nedohodneme, a zanechajme tieto žabomyšie debaty, ktoré nikam nevedú a ani jedného z nás neposúvajú ďalej.

  5. Juraj’s avatar

    >>>>>>>>> Očividný nezmysel je to len pre Vás, pretože máte zafixovanú určitú predstavu o systéme a nedokážete si predstaviť, že by to mohlo fungovať aj inak (možno priveľa vzdelania).

    To je standardny utok tych ktori popieraju prirodzene prava ludi na vlastnenie seba samych a plodov ich prace. Ja som rozmyslal ako vy, ako by to bolo vsetko dobre keby… teraz rozumiem tomu ze dane a prerozdelovanie je nielen vysoko nemoralne ale aj ekonomicky skodlive. Privela vzdelania? Co, hadam pojdete na mna s Platom a jeho vedomostou vs nazorom? 🙂

    >>>>>>>>> Respektíve niečo si predstaviť dokážete, ale nedáva Vám to veľký zmysel, pretože aby to zmysel dávalo, museli by ste vychádzať z úplne iných základov a predpokladov

    Mne to dava velky zmysel. Vy chcete okradnut tych ktori su sikovnejsi a dokazu poskytnut ostatnym to co potrebuju a preto su vyssie hodnoteni, aby ste mohli dotovat tych ktori su nesikovni ci ani len nechcu robit. A nie dobrovolnou cestou, apelovanim na tych sikovnejsich, ale nasilim, prostrednictvom statu. Ak nieco dotujete, dostanete toho viac. Dotujte nezamestnanost a lenivost, a dostanete jej omnoho viac. Ludia nepracuju preto lebo je to ich najvyssi ciel v zivote, pracuju lebo musia aby prezili. Zubar by mozno ovela radsej maloval ci skladal hudbu cely den ale musi trhat zuby aby uzivil seba aj rodinu.

    >>>>>>>>> Dohodnime sa, že sa nedohodneme, a zanechajme tieto žabomyšie debaty, ktoré nikam nevedú a ani jedného z nás neposúvajú ďalej.

    Ja vam poskytujem dostatocnu kritiku, neviem kde je tu aka vojna. Ja vyznavam princip neagresie. A co vy? Dobrovolne dane? 🙂

  6. Haku’s avatar

    Juraj, ako som písal do inej diskusie na úplne inom serveri. Keď obe strany poskytnú svoje argumenty, a napriek tomu si ponechajú svoje názory, je zbytočné pokračovať v debate. Buďte tej dobroty, a svoje názory prezentujte mimo tohto blogu. Tu už na to nebudete mať priestor.

  7. Roman’s avatar

    No, veď životné minimum na slovensku už myslím zavedené máme. Ide o to či sa z neho naozaj dá vižiť a či to poberajúci takéhoto príspevku opätuje spoločnosti prácou. To sú u nás témy napr. s chronicky nezamestnanými rómskymi spoluobčanmi. VPP existujú tiež. Ale osobne sa dostávam do úzkych ak uvažujem ako a kto by mal ohodnotiť že osoba odpracovala aspoň určité „ základné hodiny“ za „základný príjem“. Takto to znie pre mňa férovo ale ešte vždy netransparentne. Ak by „základné hodiny“ neodpracoval dotyčný podľa „predstáv“ kohosi kto to kontroluje, kde by vlastne skončil. Je to ešte sloboda ak niekto má za niekoho rozhodnúť či pracoval vzorne či dostatočne dlho? Vzorný súdruh a protispoločenský živel. To už som kdesi počul. Nechcem ale aby môj príspevok niekto bral ako kritiku a absolútny nesúhlas s „teóriou základného príjmu“. Kladiem si len otázky ako by sa to asi v praxi dalo realizovať. Je možné že tvorca príspevku je v úvahach už oveľa ďalej a pozná odpovede pre jasnú realizáciu, ale ja som si to jednoducho prebehol fantáziou sám za seba. Muselo by to mať jednoducho jasný rámec čo pre „základný príjem“ musí človek urobiť. No a asi by som nebol proti ak by som si mohol mimo „základných hodín“ zarobiť i peniaz naviac- akýsi „nadštandart“ ktorý by som nadobudol za prácu nad rámec základného príjmu aby som si mohol kúpiť veci ktoré mi „základný príjem“ neumožňuje. Takto vlastne v ničom nevidím problém. Je to proste etická téma, ktorú tu máme denne okolo seba. Čo je práca, ako je hodnotená, kontrolovaná, kto to určuje a koľko nám za ňu dáva? Ak má štát prevziať zodpovednosť za základné imanie a prežitie občana, nech to urobí ale jasne,transparentne a najmä v postačujúcom rozsahu. Poznáme predsa sumy od soc. úradov či min. mzdu. Základný soc.rámec v štáte už kvázi existuje, ale pre potreby „základného príjmu“ teraz mojej predstavy spojenej s modelom „základných odpacovaných hodín“ by boli nutné legislatívne úpravy. „Základný príjem “ by tak už nebol len napr. len dočasným príspevkom od soc. úradu ale stálym garantovaným príjmom občana štátu, ktorý by nemal podliehať zdaneniu a obmedzeniam zabraňujúcim občanovi ďaľšie príjmi. Tak dáko by som si to vedel predstaviť. Zaujímal by ma tvoj názor Haku. Opakujem sa, je to mnoho etických otázok. Čo je základné imanie pre prežitie človeka? Ako to zadefinovať?

  8. Haku’s avatar

    Roman, som rád, že sa zaujímaš o tieto témy. Myšlienkou Základného príjmu je, že každý by dostal toľko, aby to stačilo na pokrytie základných potrieb (jedlo, nejaké to oblečenie, bývanie). Toto by dostal každý bez rozdielu, či by pracoval alebo nepracoval. Ak by však chcel viac (dovolenku, nové auto, nový/vlastný byt…), musel by pracovať, aby si na to mohol zarobiť. Vtedy by zamestnanec dostal základný príjem od štátu, plus navyše plat od zamestnávateľa. Výhodou by bolo, že zamestnanec by mal istotu, a zamestnávateľ by mal znížené priame náklady na plat zamestnanca. Všetko je to pekne vysvetlené vo videu priloženom k článku.

    V diskusii pod článkom Nezaměstnaní budou po zásluze potrestání na Outsider Media sa píše, že chronicky nezamestnaných je len okolo troch percent. To sú tí, ktorí nepracujú teraz, ale nepracovali ani pred rokom 1989. Dá sa teda predpokladať, že veľká väčšina populácie pracovať chce, ale mnohí nemôžu (nezamestnanosť je vyššia než 3 percentá) a mnohí musia robiť to, čo ich nebaví spôsobom, ktorý pre nich nie je prirodzený len preto, aby zarobili na živobytie.

    Základný príjem by ľuďom umožnil:

    1. prežiť
    2. získať istotu a stabilitu
    3. vo väčšej miere rozhodovať o svojom živote
    4. venovať sa tomu, čo ich baví a v čom môžu najlepšie realizovať svoj potenciál
    5. priamo ovplyvňovať smerovanie spoločnosti tým, že nebudú donútení robiť to, čo budú musieť, ale budú robiť to, čo budú chcieť

    A že na to nie sú prostriedky? Pozrime sa, aké dane odvádzame štátu (viac ako 50 percent ide na priame či nepriame dane, odvody, poistenie…) a ako sú dané prostriedky používané. Pozrime sa, koľko ľudí pracuje v tak neužitočnom sektore (rozumej nevytvárajúcom reálne hodnoty), akým je oblasť financií a aké obrovské peniaze sa tam točia. A takto by sa dalo pokračovať.

    Na jednej strane máme enormne bohatých, a napriek kríze stále bohatších ľudí, na strane druhej nám zomierajú ľudia na ulici. Čo sme to za spoločnosť, ak kohokoľvek, či už prispieva alebo neprispieva spoločnosti, necháme umrieť na ulici hladom alebo zimou? Čo sme to za spoločnosť, ak sa nechávame nehorázne okrádať vlastnými vládami a nadnárodnými korporáciami? Budem citovať z článku:

    „Základný príjem nie je všeliek na problémy celej spoločnosti, ale oddeľovanie príjmu od práce je dôležitým krokom pre jej ozdravenie a teda pre lepšiu budúcnosť.“

    Základný príjem skutočne nie je všeliek na všetky naše problémy, ale je to krok, ktorý by nás posunul ďalej. Je na čase, aby sme sa chopili moci, ktorú dobrovoľne prenechávame ľuďom ktorí nás klamú, okrádajú a manipulujú nami v prospech svojich sebeckých cieľov. Je na čase, aby sme vytvorili občiansku spoločnosť a začali sa zaujímať o dianie okolo nás a aktívne sa na ňom podieľať. A to každý jeden z nás (alebo aspoň tých 97 percent). Toto vyžaduje zodpovednosť. Pretože len zodpovední ľudia môžu byť naozaj slobodní.

    Tzn., že kým sa nestaneme zodpovednými vo vzťahu nielen k sebe a svojim rodinám, ale aj vo vzťahu k celej spoločnosti, nenastane žiadúca zmena. Základný príjem je len ďalším krokom, nie prvým, ktorý však je potrebné učiniť. A môže byť zrealizovaný jedine zdola, nie zhora. Celá spoločnosť by mala byť riadená zdola, nie zhora. To však vyžaduje vyššie spomínanú zodpovednosť a aktívne podieľanie sa na chode spoločnosti, a to neustále, nielen raz za štyri roky.

  9. Haku’s avatar

    Základný príjem je ľavicovým, sociálnym riešením. Na strane druhej stojí pravicový systém voľného trhu založený na neobmedzenom raste (takýto rast je ilúziou), ktorý taktiež stavia na občianskej spoločnosti. Neobmedzený rast v sebe zahrňuje deštruktívne prvky, ktoré sa skôr či neskôr prejavia a v minulosti už prejavili (vraždenie indiánov a zabratie ich územia, ničenie prírody a narušenie jej rovnováhy). Systém voľného trhu zase principiálne nerieši problematiku bezdomovcov, ľudí chorých a postihnutých, neschopných sa o seba postarať. Spolieha na dobrovoľnú charitu jednotlivcov alebo organizácií financovaných jednotlivcami. Preto je tento spôsob pre mňa neprijateľným.

    (Ako alternatívu k súčasnému korporativizmu a zjednocovaniu sveta do väčších a väčších celkov riadených zhora ho presadzuje napríklad český prezident Václav Klaus, česká politická strana Svobodní, či česká organizácia Reformy.)

  10. Roman’s avatar

    Z dokumentu bolo možné postrehnúť že „základný príjem“(ďalej len ZP) by samozrejme vyzeral v každej krajine inak. DE je na tom hospodársky inak ako SK alebo Egypt. Bolo by tomu obdobne i v novom ekonom. systéme so ZP. Slovensko má svoje špecifiká a trápi sa nimi stále. Folklórom na Sk je okrádanie, rozkrádanie. V krajine kde je v podstate všetko rozkradnuté nemá štát už ani slovo. Je skôr prisluhovačom majiteľov súkromných majetkov a tí predsa diktujú slovo. Strategické veci sú rozhodené do súkromných rúk a to nevyrieši ani almužna ZP. Nechcem tu ale súdiť ZP a jeho možnosti. Pýtam sa tu akými konkrétnymi prostriedkami má nastať táto zmena a kto jú má podľa teba realizovať? Neviem si predstaviť že by súčasné vedenie štátu či súkromný podnikateľský sektor mal na ZP interes. Čiže eše raz, kto to zrealizuje? Momentálne nie je štát schopný rozganizovať ani len „dočasné“ vyplácanie, životným nákladom primerané peniaze pri poberaní “ podpory v nezamestnanosti“. Niesom jasnovidec, neviem ako veci pôjdu ďalej, no osobne si viem predstaviť možno postupné zavádzanie ZP formou niečo za niečo ako som už v inom príspevku opisoval. Je tu veľa práce ktorú by človek mohol robiť a nerobí sa ako si tu už kdesi písal. ZP by platil štát takže by mohol byť zároveň i zamestnávateľom. Ak by nemal prácu „priamo“ mohol by občana sprostredkovať súkromnému sektoru. Za dohodnutých podmienok/počet odpracovaných hodín atď. si to viem predstaviť. Na SK sú spory už kôli minimálnej mzde. Čo by bolo v prípade ZP,to si neviem ani predstaviť. Ako by sa ľudia dohodli???… Človek si musí uvedomiť pomer toho čo ponúka a dáva. Ak to nebude schopný objektívne posúdiť nebude asi nikdy spokojný. No treba byť večný optimista 🙂

  11. Haku’s avatar

    Roman, pokúsim sa Ti odpovedať.

    V prvom rade si treba uvedomiť, čo je to štát. Štát sme my všetci. Nie je to naša vláda a nikdy nebola. Tá nás má len zastupovať. Politici sú naši služobníci. Žiaľ, väčšinou sa správajú, a my ako občania ich tak zväčša tiež vnímame, ako naši páni. Čiže presne naopak.

    V druhom rade si treba uvedomiť, že skutočná moc je v rukách občanov. Sme to my, kto platí dane. To, že sa svojej moci vzdávame v prospech menšiny, na ktorú máme „vplyv“ prakticky len raz za štyri roky, je čisto náš problém a naša hlúposť. Čo nám bráni aktívne sa podieľať na chode spoločnosti, šliapať politikom deň čo deň na päty a jasne im dávať najavo odkiaľ pokiaľ môžu ísť, a že ak prekročia hranice, tak vo vedení štátu skončia? Máme na to stále dostatok možností (petíciami počnúc a referendom končiac). A ak nám tie prostriedky, ktoré stále ani zďaleka nevyužívame nebudú stačiť, čo nám bráni vyhlásiť referendum a prijať priamu, nie parlamentnú demokraciu? Nuž, naša pohodlnosť a lenivosť, to, že sa nechceme o nič starať a nechceme prijať zodpovednosť za svoje činy, radšej namiesto toho veríme, že sa to konečne o ďalšie štyri roky po voľbách konečne zmení. Lenže nezmení. Ako si povedal, politici ani korporácie nemajú záujem na prijatí Základného príjmu. Korporácie lobujú za to, aby sa zrušila aj minimálna mzda a osemhodinový pracovný čas. Dopustíme to?

    V treťom rade musíme ako jednotlivci postúpiť od seba a svojich vlastných sebeckých záujmov k záujmom celku, a to nielen ľudí, ale aj zvierat a prírody, pretože všetko so všetkým súvisí. Takýto nadhľad nie je ľahké získať, dokonca oprostiť sa od ega môže byť pre niektorých ľudí takmer nemožné. V tomto vidím aj najväčší problém. Lenže kým sa tak nestane, tak akékoľvek riešenie bude len plátaním predchádzajúcich nedostatkov. Tzn., kým nedospejeme ako jednotlivci (o fyzický vek tu pritom vôbec nejde), tak nedospejeme ani ako spoločnosť, a stále sa budú vo vedúcich funkciách objavovať nekompetentné indivíduá (manažéri, politici a ďalší kariérou, peniazmi a mocou opitý a chorí jedinci), ako je tomu dnes.

    Toto je môj pohľad na vec. Viem, že si čakal skôr konkrétne praktické kroky. Takým je práve vytvorenie občianskej spoločnosti (krok dva).

  12. Roman’s avatar

    Veď v poriadku. Za prvé konkrétne praktické kroky ešte niekto dostane „dobre cez držku“. O tom som presvedčený. Naša demokracia je demokratická tiež len odtiaľ po tiaľ. Už písať si tu o tom je v podstate odvážne.

Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.