Aljaška v plameňoch – záverečná reč

Nadčasový prejav Stevena Seagala, v ktorom okrem iného hovorí aj o zariadeniach na voľnú energiu. Jeho slová sú aktuálne ešte aj dnes. Ba dokonca aktuálnejšie než v dobe svojho uverejnenia v roku 1994. Nájdime si chvíľu a zamyslime sa nad tým, či svojou nevedomosťou a nezáujmom neprispievame k ničeniu našej planéty. Hlavne v prípade, ak existujú šetrné a prírode neškodiace alternatívy, ktoré sú pred nami desiatky rokov utajované v prospech veľkých firiem, ktoré by tak prišli o obrovské multimiliardové zisky a možnosti kontroly a manipulácie s nami.



(Ak sa video nedá spustiť, stlačte kláves F5 a skúste to znovu. Taktiež môžete použiť priamy odkaz na video.)

Chcel by som začať poďakovaním vám všetkým, ktorí ste sem prišli v mene našich záujmov. Členovia kmeňovej rady ma požiadali, aby som prehovoril pred vami a pred zástupcami tlače o krivdách, ktorých sa na nás dopäšťajú niektorí predstavitelia vlády a veľkí podnikatelia.

Koľkí z vás už počuli o alternatívnych motoroch spaľujúcich čokoľvek od alkoholu, cez odpad, až po vodu. Alebo o karburátoroch schopných urobiť stovky míľ na jediný galón (cca 3,79 l, poznámka HK). Alebo o elektrických alebo magnetických motoroch s prakticky neobmedzenou životnosťou. Nepočuli ste o nich, pretože by vyradili naftové spoločnosti.

Koncepcia motora s vnútorných spaľovaním je zastaralá už vyše päťdesiat rokov. Ale kvôli naftovým kartelom a skorumpovaným vládnym nariadenia musíme my, aj ostatný svet už vyše sto rokov benzín.

Predovšetkým veľkí podnikatelia sú zodpovední za znečistenie pitnej vody, vzduchu a potravín. Ich nezaujíma svet ktorí ničia. Len peniaze, ktoré pri tom zarobia. Koľko ropných katastrof ešte vydržíme (spomeňte si na katastrofu v Mexickom zálive v roku 2010, poznámka HK).

Milióny ton ropy znečisťujú moria a s nimi všetko živé. Predovšetkým planktón, ktorý zabezpečuje 60-90 percent kyslíka na Zemi. Navyše je bázou morského ekosystému, ktorý predstavuje základ potravy na našej planéte. A planktón umiera.

Povedal som si, poďme do nejakej odľahlej oblasti kdekoľvek na Zemi. Lenže som zistil, že títo ľudia jedovaté odpady vyvážajú do celého sveta. Majú v rukách legislatívu a vlastne aj zákon. Zákon hovorí, že nijaká spoločnosť nesmie zaplatiť vyššiu pokutu ako 25 tisíc dolárov denne. Ale ak spoločnosť zarobí 10 miliónov dolárov denne tým, že uloží v mori toxíny, je to len výhodný obchod.

Oni kontrolujú médiá, oni ovplyvňujú naše názory. Ak niekto prehovorí sám za seba, je považovaný za blázna. Sme chemicky a geneticky poškodzovaní a ani o tom nevieme. Nanešťastie na to doplácajú aj naše deti. Každý deň ideme do práce a dýchame jedovaté plyny z nášho auta a z auta pred nami. Tieto jedy sa kumulujú a pomaly nás zabíjajú, hoci si to ani neuvedomujeme.

Koľkí z nás by pred dvadsiatimi rokmi uverili, že príde čas, keď v niektoré dni nebudeme pre smog vidieť na pätnásť metrov, a že nebudeme môcť dýchať vzduch, pretože sa zmení na dusivý, jedovatý plyn. Že nebudeme môcť piť vodu z kohútika, ale budeme ju kupovať vo fľašiach.

Väčšinu našich Bohom daných práv nám vzali. Žiaľ, realita je taká hrozná, že nikto o nej nechce ani počuť.

Možno sa pýtate čo urobiť. Potrebujeme zastupiteľský orgán, ktorý bude reprezentovať nás a nie podnikateľov. Tento orgán nesmie dovoliť, aby sa do prírody dostalo čokoľvek, čo nie je biologicky rozložiteľné, alebo výrobcom chemicky zneutralizované.

Dovtedy, kým bude niekto profitovať zo znečisťovania našej Zeme, spoločnosti si budú robiť čo chcú. Musíme ich prinútiť aby konali zodpovedne a bezpečne v záujme všetkých. A keď nebudú, vezmeme si naspäť naše zdroje, a urobíme to, čo považujeme za správne v našich mysliach a srdciach.

Zdroj: YouTube [en]

Tags: , ,

  1. Peter’s avatar

    Myslienky z tohoto filmu (vratane strucneho deja) som kedysi na strednej skole pouzil v jednej eseji na slovencine 🙂

Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.